Posledná kvapka

Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!      1 Sol 5,21
Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!  Gal 1,8

Výroky kardinál Bergoglia, ktorý vyšiel víťazne z posledného konkláve, sú výdatnou poživňou bulvárnej i seriózne sa tváriacej tlače. Od jeho inštalácie snáď neprešiel ani týždeň, aby sme sa nedozvedeli o nejakom novom prejave, v ktorom pápež "rúca tradície". Každý, dobre vychovaný katolík, v ktorom ešte nezomrel zmysel pre sentire cum ecclesia, cíti prirodzene potrebu na každú takúto jóbovú zvesť reagovať a brániť pápeža i Cirkev. Cíti potrebu škodoradostne sa škeriacim nepriateľom Cirkvi, ateistom, liberálom a  advokátom sexuálnych deviácií vysvetľovať, že novinári prekrúcajú pápežove slová, zahmlievajú ich pôvodný zmysel a používajú ich na podporu svojich bezbožných postojov. Ale Bergoglio nám to teda absolútne neuľahčuje.

Keďže dobré meno je veľká vzácnosť a je smrteľným hriechom osočovať, nactiutŕhať a dobré meno špiniť, obzvlášť u osoby duchovnej, vysoko postavenej, verejnej známej a dôstojný úrad vykonávajúcej, tak predosielame, že nie je cieľom tohto článku chrliť špinu na toho, ktorý sedí na Petrovom stolci ani hanobiť jeho meno.Na druhej strane, aj my aj neveriaci a ostatní naši nepriatelia sa o pápežových vyjadreniach dozvedáme len z médií a pokúsime sa na základe mediálnych záznamov jeho kázní, tých kázni, ktorými rozbúril verejnú mienku, aspoň v hmlistých obrysoch pochopiť, čo nám vlastne chce povedať a kam teda kormidluje bárku Cirkvi Svätej. Pokiaľ to je možné, používame ako zdroj radiovaticana.cz, zdroj u ktorého bona fide nepredpokladáme nejaké protipápežské a proticirkevné afiliácie.

Na sympóziu duchovenstva rímskej diecézy sa František odvoláva podobenstvo o stratenej ovci  a interpretuje ho takto: "My však, bratři a sestry, máme tu jednu a chybí nám jich devadesát devět! (bouřlivý potlesk) Musíme jít za nimi!"http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18437 .
Čomu tí duchovní pastieri tlieskali? Že nemajú veriacich? Pred týždňom sa asi situácia vo svete dramaticky zmenila, lebo František povedal:"Odvažuji se říci, že církev si nikdy nestála tak dobře, jako nyní. "http://radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18856 Neustále prázdnejšie kostoly, stále menej a menej povolaní, vymierajúce rehole, všeobecný nezáujem o vieru, zúriaci klerikálny liberalizmus, dramatický úpadok morálky a ústup Cirkvi zo všetkých sfér života v Európe, Severnej aj Južnej Amerike hovorí o niečom inom. Možno sa ale mýlime my a Cirkev je na tom najlepšie a práve preto, že jej chýba väčšina oviec. Alebo nie? Ako však získať nové ovečky, keď podľa Františka"evangelizace není proselytismus"http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18249 Keď človek neprijme vieru, ktorú hlásali apoštoli a nestane sa prozelytom - teda obrátencom - čím sa stane? Nie je snáď cieľom evanjelizácie priviesť každého ku Kristovi. Dá sa to však urobiť bez obrátenia? Bez prozelytizmu? Nestane sa bez obrátenia človek kresťanom bez Krista, proti čomu Bergoglio brojil v inej kázni: "Pokud se nedokážeš klanět Ježíši, něco ti chybí" ? http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18816 Ako sa teda klaňať Kristovi bez obrátenia?

Inokedy nám "rímsky biskup", dávame úvodzovky preto, pretože sám sa titulu pápež úzkostlivo vyhýba, rozpráva, ako mu priatelenie sa a úzke kontakty so židmi, ktorí odmietajú prijať Krista Spasiteľa "pomáhalo v lidském růstu i v růstu víry", ale nie len jemu, lež i dotyčným židom.http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18460  Im asi vo vzrastaní v judaizme, lebo o tom že by konvertovali nepadla zmienka. Prečo by aj konvertovať mali, keď prozelytizmus nie je cieľom evanjelizácie.  Tradičných katolíkov, ktorí v Krista Spasiteľa veria, však Bergoglio  vytrvalo označuje za pelagiánov a odvážim sa pri všetkej opatrnosti povedať, že zjavne nechápe, čo pelagiánizmus je  http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18476 a podľa všetkého kontakty s tradičnými katolíkmi vôbec nevyhľadáva. Asi ho v raste vo viere podporiť nedokážu. Ale keď sa skupina tradične zmýšľajúcich katolíkov obetovala a vymodlila za Františka viac ako 3200 ružencov, tak túto chvályhodnú činnosť, len preto, že si dovolili odmodlené ružence spočítať, opovržlivo označil za prežitok minulosti. http://rorate-caeli.blogspot.com/2013/06/pope-to-latin-american-religious-full.html

Na druhej strane, ateisti podľa neho môžu byť rovnako morálni ako katolíci  http://aktualne.atlas.sk/ateisti-mozu-byt-rovnako-moralni-ako-katolici-tvrdi-papez/zahranicie/europa/, ba ateisti môžu byť spasení, napriek tomu že v Krista neveria http://www.aktuality.sk/clanok/229424/papez-frantisek-aj-ateisti-mozu-ist-do-neba/  i keď bez viery sa nemožno páčiť Bohu, ako stojí vo Svätom Písme a ťažko môže byť ten, čo mravný zákon nepozná a teda ho nemôže vedome zachovávať, rovnako morálny, ako ten, čo ho pozná a zachováva. Okrem toho, dogma, opakujem dogma, opakujem ešte raz a veľkými písmenami NEOMYLNÁ DOGMA, extra ecclesiam nulla salus, platí stále a platit bude do skončenia sveta, ba aj po jeho skončení. Tento flagrantný lapsus však bol aj na dnešnú kúriu prisilnou kávou, tak sa poponáhľali s expresnou errátou a pápežovo smelé vyhlásenie v podstate popreli. http://www.christianpost.com/news/vatican-corrects-pope-those-outside-the-church-cannot-be-saved-96851/ Tí čo sa držia odvekej tradície a čistej viery sú ale triumfalisti, ktorí vlastne ani neveria v zmŕtvychvstanie. http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18829

Na jednej strane Bergoglio hovorí, že ľudský život sa v učení Cirkvi stal prioritou http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18871, na strane druhej sa sťažuje, že sa otázka potratov stala medzi katolíkmi obsesiou http://www.irishtimes.com/news/social-affairs/religion-and-beliefs/pope-rejects-catholic-obsession-with-abortion-gay-marriage-1.1533412 Tak je otázka života prioritná, alebo nie? Je snáď zlo potratu primalé na to, aby sa proti nemu neprestajne a systematicky bojovalo?

Jezuitské noviny Civilta Cattolica, ktoré svojho času boli výkladnou skriňou polemickej katolíckej publicistiky inštruoval, že na prvom mieste je dialóg, pretože “v dialogu je vždy možné přiblížit se pravdě, která je Božím darem”. (a čo Zjavenie? má pri hľadaní pravdy v porovnaní s jeho veličenstvom Dialógom vôbec nejaký význam?)"Zpočátku byla Civilta Cattolica periodikem s bojovným a často 

ostře polemickým stylem, a věrnost Církvi i dnes vyžaduje tvrdý postoj vůči pokrytectví, které je plodem uzavřeného a chorého srdce. Proti této chorobě postupujte tvrdě!” Kto sú tí pokrytci síce Bergoglio nevysvetlil, ale snáď sa nedopúšťam opovážlivej domýšľavosti ak poviem, že to pravdepodobne budú opäť tradiční katolíci. "Nicméně, jak dodal, hlavním úkolem je budovat mosty, nikoliv zdi, vést dialog i s těmi, kdo nesdílejí naši víru nebo ji dokonce pronásledují."http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18420 Takže príkaz, ísť do celého sveta, krstiť a hlásať evanjelium sa cvrkol na dialóg a budovanie mostov. Nespomínam si, že by nám Vykupiteľ niečo také kázal, ale nie som biskup a už vonkoncom nie pápež, tak mi to mohlo uniknúť.

Čo tam po nejakých starých encyklikách odsudzujúcich ekumenizmus a náboženskú slobodu, tá je pre  dnešného "rímskeho biskupa" naopak mimoriadne dôležitá, http://www.radiovaticana.cz /clanek.php4?id=18390, o čom svedčí jeho úprimný záujem o krivdu, ktorú v Poľsku páchajú na "starších  bratoch vo viere" http://www.sme.sk/c/6921703/papez-ziada-presetrenie-polskeho-zakazu-ritualnych-porazok.html , ale zdá sa že za bratov má aj Abrahámových synov z otrokyne, http://www.sme.sk/c/6898160/papez-oznacil-moslimov-za-bratov.html#ixzz2bmSauTm8, s ktorými živo komunikuje zasiela im 

pozdravy ku ramadánu. A to napriek tomu ako brutálne masakrujú kresťanov všade, kde prívrženci tohto "náboženstva mieru" vládnu, alebo o vládu usilujú.

Neodvažuje sa súdiť sodomitov, veď kto je aby niekoho súdil http://www.sme.sk/c/6884486/papez-frantisek-kto-som-aby-som-kritizoval-gejov.html a žiada pre nich milosrdenstvok sodomitom i k rozvedeným a v novom, cudzoložnom manželstve žijúcim katolíkom.http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/293599-papez-cirkev-ma-byt-milosrdna-k-rozvedenym-a-homosexualom/ Ale milosrdenstvo je predovšetkým držať sa pravdy, celej, čistej a krutej, neprikrášlenej. Lebo len pravda oslobodí.Chlácholiť tých čo žijú v smrteľnom hriechu rečičkami o solidarite a milosrdenstve snáď získa Františkovi zásluhy v očiach tohto sveta, získa tak však duše týchto úbožiakov pre nebeské kráľovstvo, ktoré nepatrí ani smilníkom ani modloslužobníkom ani cudzoložníkom ani chlípnikom ani súložníkom mužov?

Aj obľúbená téma všetkých nepriateľov Cirkvi - celibát - sa dostáva na pretras a možno zažijeme všelijaké zmeny. http://www.info.sk/sprava/18163/celibat-knazov-mozno-skonci-vatikan-diskutuje-o-zruseni/
Ba zdá sa, že aj rozvedení a znova sobášení budú môcť, napriek cudzoložnému zväzku, pristupovať k Eucharistii http://www.post-gazette.com/stories/news/us/pope-francis-hints-changes-on-divorce-gays-697423/

Povestnou poslednou kvapkou však je jeho rozhovor pre magazín America. http://www.americamagazine.org/pope-interview Povedal tam toho mnoho, ale čo vyslovene bodá do chrbta je: "Uvažujem o situácii ženy, ktorej sa v minulosti rozpadlo manželstvo a bola na potrate. Potom sa opäť vydala a teraz je šťastná s piatimi deťmi. Potrat ju veľmi ťaží vo svedomí a úprimne ho ľutuje. Chcela by pokročiť v kresťanskom živote, čo má teda spovedník urobiť?" 
Čo takto jej povedať že žije v cudzoložnom zväzku a teda v smrteľnom hriechu a ak s tým neprestane skončí v pekle?

Na inom mieste tohto rozhovoru povedal: "Keď Boh hľadí na homosexuála, zahaľuje existenciu tejto osoby láskou, alebo túto osobu zavrhuje? Musíme vždy hľadieť na osobu." Myslím že sa mýlite vaša svätosť, musíme vždy hľadieť na Boha a ten o sodomitoch už svoje povedal. Skrze Mojžiša aj skrze sv. Pavla. Ohavnosť tohoto hriechu volala do neba o pomstu, o čom sa obyvatelia Sodomy a Gomorry 

presvedčili na vlastnej koži. Abrahám vo svojom slávnom vyjednávaní s Bohom nedokázal Sodomu zachrániť, lebo sa nenašlo ani desať SPRAVODLIVÝCH. Nech čítame túto krásnu pasáž akokoľvek chceme, nepozorujeme, že by Boh v Sodome hľadal osoby ako také. Hľadal na osoby spravodlivé a nenašiel. 

Nech teda pristupujeme ku kázňam súčasného "rímskeho biskupa" z ktoréhokoľvek uhla, nech sa akokoľvek snažíme zladiť ich s tradičným katolíckym morálnym učením, nachádzame všetko možné len nie ono evanjeliové "vaše áno nech je áno, nie nech je nie". Nachádzame množstvo sentencií natoľko problematických, natoľko protirečivých, hmlistých a mnohoznačných, že zosúladiť ich s tradičnou katolíckou náukou, tak ako sú, je nemožné. Márne sa "cirkevný analytici" typu Gazdu a Sekeráka z Postoya ponáhľajú reagovať na každú novú blamáž rozsiahlou vysvetľovacou kampaňou typu "všetci ste síce počuli A, ale v skutočnosti bolo povedané B". Pokladom Cirkvi sú jej veriaci, teda ich nesmrteľné duše, za ktoré vylial Boží Syn svoju krv. Kristus v podobenstve o nedobrom správcovi hovori : "Čo to  počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia." Obavy, úzkosť a bolesť, ktorú tradiční katolíci vysielajú v modlitbách k Bohu sú žalobou na zlého správcu, tak, ako to stojí v tom istom podobenstve. Boli by sme šťastní, keby to bola žaloba neoprávnená a na skutočnosti sa nezakladajúca. Zatiaľ však ani pri všetkých ohľadoch na dobré meno a povesť "rímskeho biskupa" nemôžeme jeho pontifikát považovať za nič iné, ako za strašnú ranu pre Cirkev a obrovskú skúšku pre tradičných katolíkov. 

Hoci naša viera v nepremožiteľnosť Cirkvi neslabne, ba naopak, hoci ani tisíc Bergogliov nemá silu zničiť Tradíciu, zmätok a skaza, ktorú takéto nezodpovedné šafárenie spôsobuje na dušiach jednoduchých a málo obozretných katolíkov je nevyčísliteľná. Kiež by Boh dal, aby sme sa mýlili.